Antická literatúra, Orient

GRÉCKA

- 9.st.pnl - 5.st.nl

- najstarsie pamiatky gréckej literatúry sú z obdobia rodového zriadenia a vlády rodovej aristokracie

(Homérove a Hesiodove básne)

Homér

- 9.st.pnl

- výrazný antický spisovateľ

- slepý autor

- autorom 2 významn 353g66d ých eposov:     ILIAS

ODYSEA

- tieto eposy sú písané v časomiere v hexametrovom versi (ILIAS - 15 696 versov, ODYSEA - 12

103 versov)

- majú veľkú umeleckú hodnotu, ale dejepisnú majú malú, pretoze boli napísané niekoľko storočí

po Trójskej vojne

Ilias

- 15 696 hexametrových versov

- zachytáva posledných 51 dní 10-ročnej vojny s početnými retrospektívami, z ktorých sa

dozvedáme o celkovom priebehu bojov

- vojnu medzi Trójou (Trója - Ilion) a Spartou vyvolal syn trójskeho kráľa Paris, ktorý uniesol

Helenu, krásnu zenu spartského kráľa Menelaa

- ústredný motív - hnev najväčsieho gréckeho bojovníka Achilla, Péleovho syna

- keď mu veliteľ gréckeho vojska - mykénsky kráľ Agamemnon vezme jeho zajatkyňu, dcéru

Brisea, prestáva bojovať, čím dochádza k základnému konfliktu

- boje pred Trójou pomaly pokračujú, postupne sa v jednotlivých epizódach predstavujú poprední

grécky a trójsky bojovníci a okrem vojnových udalostí sú tu vykreslené aj niektoré mytologické

príbehy

- Trójania získavajú v boji prevahu a ich postup zastaví az Achillov priateľ Patroklos v Achillovej

výzboji

- do deja zasahujú aj grécky bohovia pomáhajúci jednej alebo druhej strane (Zeus, Hefaistos,

Pallas Aténa, Afrodita, Apollón)

Odysea

- 12 103 versov

- dej sa odohráva na sklonku desiateho roka po skončení trójskej vojny

- Odyseus sa vyznamenal uz pod hradbami Tróje najmä tým, ze dal postaviť obrovského

dreveného koňa, do ktorého sa ukryli najlepsí achájski bojovníci a takto pomocou ľsti dobyli

a zničili hrdinské mesto

- vojna v starovekom epose je vsak meraním síl smrteľníkov a zábavou bohov; oni môzu rozvázne

i rozmarne meniť osudy ľudí, z ich vôle sa vsetci, čo sa mali zachrániť, sa dávno vrátili do svojich

domovov

- jediný, komu bohovia dlho nedozičili vrátiť sa, bol Odyseus

- jeho návrat je predlhá, ťazká a úmorná cesta plná nečakaných zvratov a nebezpečenstiev; je to

cesta v znamení priazne a nepriazne bohov

- Odysea stíha hnev morského vládcu Poseidona a ochraňuje ho moc bohyne Pallas Atény

- Odysea je predovsetkým poéma o mori a námorných dobrodruzstvách, popretkávaná

mytologickými a fantastickými motívmi a postavami, ale aj oslava sikovnosti hlavného hrdinu

a vernosti jeho zeny Penelopy

- zobrazuje najmä posledných 41 dní 10-ročného putovania itackého kráľa Odysea pri návrate

z trójskej vojny

- priblizne od 7.st.pnl sa básne Homéra stali vseobecným kultúrnym majetkom v oblastiach obývaných

Grékmi a neskôr celého antického sveta

Ezop

- 6.st.pnl

- pôvodne bol otrokom a do Grécka prisiel z Trácie a Frýgie

- bol vzdelaný

- o jeho osklivosti a hrbatosti, rovnako vsak o duchaplných kúskoch, ktoré predvádzal, kolovali doslova

povesti

- väčsina jeho bájok sa odohráva vo svete zvierat - na základe charakteristických vlastností alebo

podoby sa stávajú typom a ako nositelia určitého ustáleného charakteru majú v deji prisúdené aj

pevné miesto a spôsob správania

- v mnohých bájkach vystupujú aj ľudia

- s postavami bohov, ktoré konajú ako ľudia, prenikajú do gréckych bájok prvky mytológie

- jeho bájky alegoricky zobrazujú ľud. vlast., vzťahy a činy, no nevyhýbajú sa ani spoločenskej kritike

Jeleň pri jazierku

Pes a kúsok mäsa

Hvezdár

Jupiter a opica

Krab a jeho mať

Grécka lyrika

- slovo lyrika malo u Grékov trocha iný význam ako u nás

- pôvodne označovalo len tie piesne, ktoré spievali so sprievodom hudby

Sapfo

- vo svojom dome na rodnom ostrove Lesbos zriadila "dom Múz" (Museion) a zhromazdila v ňom

mladé dievčatá, aby sa tu učili a zasvätili sluzbe bohom a umeniam

- dievčatám z jej krúzku, ich telesným a dusevným prednostiam venovala prevaznú časť básnickej

tvorby

- ostro sa proti nej postavili byzantskí spisovatelia, preto boli jej rukopisy v 11.storočí spálené;

zachovala sa iba Modlitba k Afrodite

ďalsí autori: ARCHILOCHOS, ALKAIOS, ANAKREON

- vsetky druhy gréckeho umenia rozkvitali najmä v 5.st.pnl v aténskej otrokárskej demokracii

- slobodný človek v aténskej demokracii bol vzdy zároveň občanom umelecky tento vzťah

stelesňovali klasické diela gréckej literatúry a výtvarného umenia - ide o specifikum a dôsledok

aténskej demokracie

Grécka tragédia

- grécka dráma si zachovala tradičné spojenie slova, hudby, tanca, iba dialogické časti sa recitovali

- zbor spievali, niekedy i tancoval

- aj niektoré citovo vzrusené dialógy herci spievali

- herci vystupovali v maskách, ktoré súviseli s kultovým obradom (mali i kostými)

Sofokles (496-406 pnl)

- aktívne sa zúčastňoval na politickom a nábozenskom zivote svojej obce, čo sa premietalo aj do jeho

tvorby - bol hlásateľom ideí, ktoré stmeľovali občiansky kolektív aténskeho mestského státu

- z jeho bohatej tvorby sa zachovalo 7 tragédií

Antigona

- spracúva mytologický námet

- vojna "siedmych proti Tébam", t.j. vojna medzi Oidipovými synmi Polyneikom a Eteoklom, sa

skončila smrťou oboch bratov; ich nástupca Kreon dá Eteokla ako obrancu vlasti pochovať so

vsetkými poctami, ale pod hrozbou trestu smrti zakáze to isté urobiť s telom vlastizradcu

Polyneika

- Antigona, sestra oboch mŕtvych, nedbá na jeho zákaz - povazuje ho za odporujúcim bozím

zákonom

- posype pohodené telo brata prsťou a vykoná príslusné obrady

- keď ju pri tom pristihne Kreon, rozhorčený jej skutkom rozhodne, ze ju zaziva zavrie do skalnej

hrobky

- márne prosí Kreona o rozvahu náčelník zboru i vlastný syn, Antigonin snúbenec Haimon

- az výstraha vestca Teiresia ho presvedčí, aby odvolal zákaz Polyneikovho pohrebu a ponáhľal

sa Antigonu oslobodiť

- je vsak uz neskoro a poslovia prinásajú krutú správu - Antigona sa obesila

- po nevydarenom pokuse napadnúť vojsko otca sa zúfalý Haimon prebodne mečom

a samovrazdu spácha aj jeho matka

- dej nie je motivovaný zásahmi vyssích bozských síl, odohráva sa výrazne na rovine

medziľudských vzťahov

- ide aj o humanistickú heroizáciu (vyzdvihovanie výnimočnosti) postavenia človeka, ktorý musí

s danou nepriazňou osudu bojovať

Kráľ Oidipus

- je dramatickou skladbou o tragickom konflikte ľudskej vôle s nepoznanými silami spoloč.zivota

- je to tragédia hrdinu usilujúceho sa za kazdú cenu uniknúť osudu, ktorý mu pripravili bohovia

Aischylos (525-456 pnl)

- tragédie:     Pripútaný Prometeus

Orestea

Pripútaný Prometeus

- hlavný hrdina sa stáva mytologickým darcom rozumu, ktorý povzniesol ľudstvo ku kultúrnemu

zivotu

- za sluzby preukázané ľuďom je Prometeus odsúdený na mučenie - bozský kováč Hefaistos ho

na Diov rozkaz prikuje ku skale, pri čom Hefaista sprevádzajú 2 alegorické postavy (Moc a Sila)

- Zeus stavia proti Prometeovi len hrubú silu

- Aischylos prisúdil Diovi črty gréckeho "tyrana" - je nevďačný, ukrutný a pomstivý

Euripides (485-406 pnl)

Trójanky

Ifigénia v Tauride

Medea

- Aischylos a Euripides vo svojich dielach svorne oslavujú demokraciu, no zároveň upozorňujú na

nebezpečenstvo, ktoré hrozí z nadmernej túzby jednotlivca po sláve, moci a veľkom bohatstve

Aristofanes (445-406 pnl)

KOMÉDIE

Oblaky

Jazdci

Lysistrata

- v porovnaní s predchádzajúcimi autormi je kritickejsí, čo vyplýva aj zo specifiky komédie ako

dramatického zánru

RÍMSKA

- 3.st.pnl - 5.st.pnl

- v 2.polovici 3.st.pnl prekvitá grécka literatúra, ktorá vznikala rozvíjaním ľudových tradícií

- rímska literatúra prevzala uz hotové formy z gréckeho písomníctva, čize rímska literatúra je len

mladsou sestrou gréckej literatúry

- helenizáciou Ríma boli zavedené dramatické predstavenia do programu rímskych hier

Dráma

Titus Maccius Plautus (250-184 pnl)

- autor, herec, rezisér

- 21 komédií

- námety čerpal z kazdodenného zivota

- dej sa odohrával v gréckom prostredí (Atény)

- spoločenská atmosféra deja bola rímska

Komédia o hrnci

Pseudolus

Chvastavý vojak

Epika

- na rozvoj epiky mala vplyv intenzita spoločenského a politického zivota

- rozvoj sa začal vzostupom rečníctva a dejepisectva

- jedným z najväčsích rétorov staroveku bol Marcus Tullius Cicero (O státe, O zákonoch, O senáte)

- v historiografii sa presadil Gaius Julius Caesar (Zápisky o vojne v Gálii)

- medzi najznámejsie filozofické práce patrí O podstate sveta (autor - Titus Lucrécius Carus), kde

vysvetľuje a obhajuje Epikurovu filozofiu

- epikureizmus je učenie starogréckeho filozofa materialistu Epikura, vidiaceho sťastie človeka v cnosti

a v rozumnom uzívaní zivota

Poézia

- rozvíjala sa za vlády cisára Augusta (29 pnl - 14 nl)

Vergílius

- napísal pastierske idyly (BUCOLICA) a roľnícke spevy (GEORGICA)

Aeneas

- epická báseň

- básnik v nej v 12 knihách spracoval povesť o trójskom hrdinovi Aeneovi, legendárnom praotcovi

rímskeho národa

- tematicky je dielo pokračovaním Homérovho eposu Ilias

- po skončení trójskej vojny hľadá trójsky hrdina Aeneas so svojimi druhmi, otcom a synom na

príkaz bohov novú vlasť

- prenasleduje ho hnev bohyne Junony, a preto podobne ako Homérov hrdina Odyseus roky blúdi

morom, az sa napokon po bojoch s italickými kmeňmi usadí v Latiu, ození sa s dcérou kráľa

Latinov a zakladá v novej vlasti nový rod, z ktorého vzídu rímski panovníci

- Caesar a cisár Gaius s prímenom Augustus, ktorým básnik svoje dielo venoval, sú potomkami

prvého Aeneovho syna Jula

- Vergíliovi pripadla úloha dať rímskej spoločnosti vzor hrdinu, ktorý uprednostňuje potreby

spoločnosti pred osobným blahom, a navyse mal stvoriť dielo, ktoré by sa vyrovnalo slávnym

Homérovým eposom Ilias a Odysea, čo Vergílius splnil

- keď Vergílius v roku 19 pnl. zomrel, nemala Aeneas konečnú podobu a básnik v poslednej vôli

ustanovil, aby ju spálili, lenze Augustus pokladal toto dielo za také významné, ze poziadal

Vergíliových priateľov, aby ho vydali

Horácius

- Vergíliov priateľ a súčasník

- prívrzenec Augusta a zástanca epikurovského učenia

Ódy

- oslavná báseň

- vo viacerých básňach tohto cyklu vystupuje autor ako "kňaz Múz", ktorý chce zasvätiť mladú

generáciu do tajov spoločenského poriadku

- v iných ódach ukazuje, aké zhubné účinky má na človeka túzba po bohatstve, ktorá vedie

k egoizmu, k občianskym roztrzkám a k oslabeniu vojenského ducha

- druhý prúd Horáciovej poézie sa zameriaval na problematiku individuálneho zivota

Satiry

- riesi otázku, ako ziť a ako sa stať sťastným, usiluje sa ukázať správny spôsob zivota v protiklade

s ľudskými chybami a omylmi

Listy

- zobrazuje sám seba ako človeka dopúsťajúceho sa chýb, váhavého a hľadajúceho zivotné cesty  

- jeho ideálom je úplná osobná nezávislosť - nechce sa dať zotročiť ani ľuďom, ani veciam, ale

snazí sa utvárať svoj zivot podľa vlastného uvázenia a podľa vlastných záujmov a záľub

Ovídius

- svoju básnickú púť začal milostnou poéziou, v 2.období spracúval námety z gréckej a rímskej

mytológie a nakoniec do 3.obdobia prinálezia jeho básne z vyhnanstva, na ktoré mu poskytol látku

vlastný osud

jeho poézia

ľúbostná

mytologická

trpko-bôlne diela

Lásky

- 1.básnická zbierka

- je to kniha ľúbostných elégií

- láska, o ktorej Ovídius poúča, nemá nič spoločné s hlbsím citom, ale je to ľahká, zábavná

a dobrodruzná hra, ktorou si mladí Rimania spestrovali zivot

- opisuje svoje vlastné city

Listy Heroín

- 2.zbierka

- je to 21 fiktívnych milostných listov slávnych mýtických hrdiniek, písaných svojim vzdialeným

priateľom

- pri hľadaní lásky sa nemá človek ponáhľať, ale má počkať na tú pravú

- muz má byť k zene nezný a nie hrubý, násilnícky

- na udrzanie lásky človek nepotrebuje rôzne masti a čary, ale musí byť tej lásky hoden

Umenie milovať

- v tejto básni sa lúči s milostnou poéziou

- usmerňuje v nej mladých muzov i zeny, ako si majú získať a udrzať lásku

Metamorfózy (Premeny)

- 12 000 versov

- spracoval 250 gréckych a čiastočne rímskych bájí, ktorých jednotiacim motívom je motív

premeny

- rozprávanie začína opisom vzniku sveta zo začiatočného chaosu a končí premenou Caesarovej

duse na kométu

- k najkrajsím miestam PREMIEN patrí mýtus o 4 vekoch (zlatom, striebornom, medenom

a zeleznom)

- v poslednom veku - zeleznom miznú vsetky cnosti a na ich miesto nastupuje násilie, klam, zloba

a závisť

- ďalej je tu mýtus o potope, ktorú Jupiter poslal na hriesne ľudstvo; o premene krásnej nymfy

Dafné na vavrín; o sochárovi Pygamlionovi, ktorý vzplanul vrúcnou láskou k soche dievčaťa,

ktorú sám vytvoril a ktorú Venusa na jeho prosby ozivila; o Daidalovi a Ikarovi, ktorých prvý let

vzdusným priestorom sa skončil tragickým Ikarovým pádom, ...

- ani v tomto diele mu neslo o vyslovenie hlbokých myslienok

- cieľom jeho básni je zaujať čitateľa, prebudiť jeho fantáziu a poskytnúť mu umelecký zázitok

- vo svojich dielach vyuzíva rytmus hexametrov a zvukovú stránku slov

- vo vyhnanstve napísal 2 rozsiahlejsie zbierky elégií -    ZALOSPEVY

LISTY Z PONTU

- Ovídius bol u Rimanov veľmi obľúbený

- patrí k najčítanejsím antickým básnikom                                 

Historická próza

Publius Cornelius Tacitus (55-120)

Letopisy (Annales)

- zaoberá sa obdobím od Tiberia (14nl.) do Neronovej smrti (68nl.)

Dejiny (Historiae)

- nadväzuje na Letopisy, končí Domitianovou smrťou (96nl.)

- tvoria celok asi 30 kníh, z ktorých sa zachovala asi polovica

Satira

Decimus Junius Juvenalis (60-127)

- jeho dielo tvorí 16 satirických skladieb napísaných zväčsa v podobe listov neznámym priateľom

- hovorí v nich o muzskom pokrytectve a výstrednostiach, o zenskej skazenosti, o chudobe básnikov,

obhajcov a učiteľov, o bohatstve, moci a kráse ako o príčinách ľudského nesťastia

- rímska literatúra pôsobila ako významný činiteľ pri vzniku a vývoji literatúr európskych národov; stala

sa pre ne tým, čím pre ňu kedysi bola grécka literatúra - najskôr predmetom napodobňovania,

neskôr nevyčerpateľným zdrojom inspirácie na umeleckú tvorbu

Orientálna literatúra

Staroorientálna literatúra

staroegyptská literatúra (3000 pnl)

literatúra Blízkeho východu

- sumerská (2000 pnl)

- akkadská

babylonská

asýrska

- hebrejská (1000 pnl)

literatúra Ďalekého východu (4000 pnl)

Antická literatúra

grécka

rímska

- najstarsie literatúry:

- sumerská

- akkadská

- staroegyptská

- Sumeri - J Mezopotámia (zač. 4.tis. - kon. 3 .tis. pnl) + nesumerské oblasti (hlavne semitskí Akkadi)

- Akkadčania:

Babylončania

Asýrčania

- Sumeri pravdepodobne vynasli, ale určite zdokonalili klinové písmo, ktoré prijali a pouzívali takmer

vsetky národy starovekého Blízkeho východu

- tieto literatúry boli do 19.storočia takmer neznáme; dodnes pokračuje práva na ich filologickom

(jazykovednom) výklade

- sumerského, babylonského a asýrskeho pôvodu je Epos o Gilgamesovi, ktorý zo zánorvého hľadiska

predstavuje monumentálny hrdinský epos

- nie je to len mýtus, jeho hrdinovia zijú, trpia a umierajú, aj keď boli obdarení nadľudskou silou

- sumerský kráľ je pravdepodobne historickou postavou

- dielo sa zachovalo v 4 verziách, známa je novoasýrska verzia zo 7.st.pnl a má 2 časti

- 1.časť zachytáva príbehy Gilgamesa a Enkidua na Zemi

- 2.časť hovorí  o tom ako chce Gilgames získať nesmrteľnosť

Ø       Indická literatúra

- hrdinské eposy - Mahábhárata a Rámájana (4.st.nl)

jadro eposu Mahábhárata tvorí bratovrazedný boj o trón medzi Kuruovcami a Pánduovcami, potomkami kráľa Bháratu

- okrem ústredného konfliktu (pravdepodobne sa zakladá na skutočnej udalosti) je tu veľa ďalsích

príbehov rozličného charakteru

epos Rámájana opisuje tragický údel kráľovského syna Rámu a jeho zeny Síty

- popri rozprávkovom svete indickej mytológie, exotickej prírody osobitný ráz dodáva tomuto dielu

morálny svet, v ktorom sa pohybujú hlavné postavy